reklama

Aristokracia-ideálna forma vlády?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Hlavný podnet, vďaka ktorému aristokracia vznikla:

Ľudstvo od nepamäti sa organizuje do spoločnosti, aby bolo schopné prežiť. Ak je splnená podmienka bezprostredného fyzického prežitia, ľudia sa začínajú zhlukovať do skupín, v ktorých ich prežite bude čo najpohodlnejšie, čo najstabilnejšie, čo najekonomickejšie. Na to aby sa im to skutočne podarilo je potrebná organizácia vzniknutej spoločnosti, vytvorenie určitej hierarchie, na základe ktorej by bolo jasné, čím a kým sa majú ľudia riadiť. V podstate to znamená koho zákony budú počúvať. Tu sa dostávame k dvom problémom, ktoré sa ľudia snažia vyriešiť už od počiatku organizovania a hierarchizovania spoločnosti, a to kto je ten pravý vládca, resp. zákonodarca a ako sa každý môže podieľať na moci v štáte (prirodzene len ľudia, ktorí majú záujem o spoluúčasť na vláde, pretože myslím, že je všeobecným konsenzom to, že robiť niečo z donútenia nie je nikdy prospešné, zvlášť, keď ide o takú vážnu tému akou je vládnutie ľudskej spoločnosti). Ja som si vybral tému aristokracie, pretože som veľmi zaujatý politickým dianím a riešením rôznych situácií spoločenskej problematiky a v nasledujúcich odsekoch by som chcel aristokraciu priblížiť, uviesť jej klady a zápory a predovšetkým obhájiť svoj názor, že aristokracia je najlepšia forma vlády.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako aristokracia vznikla?

Etymológiou slova aristokracia by sme prišli na to, že pochádza zo starogréčtiny a mohli by sme ju dať do rovnosti so slovným spojením „vlády najlepších“. Ako prvý pomenoval aristokraciu aristokraciou Aristoteles (grécky filozof, žil v 4. storočí pred Kristom), myslel pod tým skutočne vládu najlepších. Avšak najlepších pre riadenie štátu, to sú jednotlivci, ktorí sa v prospech spoločenského dobra vzdajú takmer všetkých svojich osobných potrieb (vlastne všetkých, ktoré priamo nesúvisia s prežitím jednotlivca (slovo jednotlivec tu uvádzam preto, lebo aj rozmnožovanie je nevyhnutné pre život, ale pre život celej spoločnosti) z fyziologického hľadiska). Boli by to jednotlivci, ktorí by sa vzdelávali veľmi dlhé časové obdobie, vo všetkých aspektoch spoločenského života. Boli by to ľudia na spôsob strojov, rozdiel by bol len v tom, že by stále zostali ľuďmi. Je zrejmé, že sa Aristotelovi jeho zámer nepodarilo uviesť do praxe, aj vzhľadom na skutočnosť, že život zasvätil aj iným, nie politickým, cieľom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mala aristokracia prínos pre ľudí, resp. aké dopady má jej vláda?

Aristokracia potom prechádzala rôznymi obmenami, pretože nazvať jav zmien v aristokratických pomeroch ako stupeň vývoja, by celkom nezodpovedalo skutočnosti so zreteľom na fakt, že vývoj je následkom procesu premien, ktoré znamenajú prechod k vyššiemu štandardu uskutočňovaných akcií pozorovaného javu akým bol predchádzajúci štandard. Aristokracia teda zasahovala do života komunity niekedy ( aj v rovnakom časom období) ako element, ktorý pracoval v jej prospech ( vo Veľkej Británii vláda reformami podporila podnikateľov; to spôsobilo naštartovanie priemyselnej revolúcie), ale zároveň môže pôsobiť aj negatívne (francúzsky kráľ nanútil poddaným vyššie dane, aby si mohol dovoliť priveľmi nákladný život). Na základe týchto skutočností by sme teoreticky mohli nazvať aristokraciu akousi „hybnou silou“ celej spoločnosti, bolo pri veľmi veľkej časti všetkých zmien, a to nielen politických, ale taktiež aristokracia bola viac, alebo menej prítomná, bola pri najmenšom tichým spoločníkom na objavoch ( kráľovná Izabela Kastílska podporila Krištofa Kolumba a ten potom s jej požehnaním objavil Ameriku), vynálezoch, a umení (vládnuci rod Medici z Florencie zobral pod svoje „ochranné krídla“ začínajúceho, vtedy ešte bez akéhokoľvek mena, sochára Michelangela, neskôr mu aj zadával rôzne zákazky). Hybnou silou bola, aj keď takéto aktivity nepodporovala, podmienkou vtedy zvyčajne bolo, že jej vláda prerástla do takej krutosti a tyranie, alebo, že vláda sa vôbec nestarala o potreby svojich občanov. Vtedy celý ľud povstal, aby zvrhol takúto pre spoločnosť škodlivú vládu. Vláda, ktorá koná a podriaďuje všetko tomu, aby som čo najdlhšie udržala pri moci, a aby získala, čo najviac zdieraním svojich poddaných, je vlastne odsúdená, k záhube, vzhľadom na to, že nerobí reformy, nepodporuje podnikanie, pretože sa bojí a nevie presne čo sa stane, keď sa ľudom začne dariť, namiesto strachu vtedy budú konečne cítiť ako chutí úspech, a to si všetky typy totalitných režimov neprajú, pretože oni sa snažia udržať vládu strachu a neistoty. Tu už však nevravím o aristokracii, ale iba o vládnucej vrstve. Aristokracia, ktorá ľudom nepomáha a stará sa iba o svoje záujmy, sa však stáva, iba obyčajnou tuctovou tyraniou (ktorou bola aj napríklad komunistická strana a tá rozhodne nemala nič spoločné so šľachtictvom), nezasluhujúc si tento titul.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako sa v súčasnosti chápe aristokracia, čo si ľudia myslia pod týmto pojmom?

Aristokracia sa zvyčajne chápe ako šľachta, teda stav ktorého postavenie je privilegované, podieľal sa a v niektorých krajinách sa stále podieľa na vládnutí. Šľachtický titul sa mohol získať len za zásluhy, v podstate rovnako vo všeobecnom ponímaní šľachty (aristokracie), ako aj v mojom poňatí aristokracie, keď sa na vláde môže zúčastniť iba človek ktorý si to zasluhuje, resp. ktorý cielene prešiel určitým vývojom na to aby sa mohol stať aristokratom- štátnikom. Veľký rozdiel je, že aristokratom sa v dejinách ľudstva stávali ľudia aj za skutky, ktoré zvyčajne nesúvisia a nevypovedajú o ich štátnických kvalitách, ale len o tom, že v niečom vynikajú a často práve zásluhou tohto svojho talentu, vykonali čin, ktorý mohol, ale nemusel byť prospešný spoločnosti. Najskôr to bol nejaký chrabrý vojenský manéver, ktorý zaistil jedincovi stavovský postup, neskôr to bolo hlavne veľké imanie, nastávalo dokonca aj kupovanie takýchto šľachtických výhod. Jedna z veľmi častých metód príliš ambicióznych jednotlivcov bola aj pričlenenie do rodiny vyššieho stavu sobášom. Takýto postup bol však nesmierne škodlivý, pretože tieto osoby vyslovene neboli spoločensky determinované pre tento stav, a tým pádom neboli vhodné na rozhodnutia týkajúce sa rozhodnutí hodných aristokratov. Veľký rozdiel medzi aristokraciou vo všeobecnom videní a aristokraciou z mojich ideí je v tom, že šľachtici- aristokrati sa stávajú aristokraciou dedičným právom po tom, ako niektorý predok súčasného držiteľa aristokratického titulu vykonal čin, alebo viacero činov, ktorými si zaslúžil preradenie do šľachtického stavu, terajší držiteľ sa iba „zviezol“ na jeho skutku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aká by mala byť aristokracia z môjho pohľadu?

Znenie tejto otázky by tiež mohlo mať viacero pod otázok ako napríklad „čo vlastne má aristokracia vykonávať?“, alebo „akú funkciu by aristokracia mala zastávať, aby mala pre spoločnosť čo najväčší prínos?“ a asi najdôležitejšia je „ prečo by mala byť aristokracia ideálna forma vlády?“. Myslím si, a snáď mi všetci dajú za pravdu, že vládnutie by sme mali dať do rúk len osobám na to hodným, vládnutie by mala na starosti elita. Vyvstáva nám z toho hneď niekoľko problémov. Aká elita by to mala byť? Zrejme taká, ktorá dokáže riešiť problémy, ale pri nich dokáže zostať ľudská. Ktorá by bola skutočne oprávnená a kvalifikovaná, aby riešenie problematických otázok boli dlhodobé, aby sme riešenia často nemuseli aktualizovať pri každom prípade, ktorý by sa čo i len trocha vychýlil od riešenia pôvodných problémov. Je zrejmé, že riešenia, o ktorých píšem by boli zákonmi. Elita, ktorá by toto chcela dokázať, by sa musela na to pripravovať s rovnakou dôkladnosťou ako aj iné povolania, ale oveľa viac do šírky, hlavne na humanitné zameranie, avšak rozhodne by sa od nich vyžadovali aj vedomosti z rýdzo prírodných predmetov, pre lepšie pochopenie ľudí s najrozličnejšími povolaniami, preto aby aj oni boli povolanejší robiť rozhodnutia aj za ľudí s inými profesiami (nevravím však o sociokracii, ako Comte, pretože v jeho téze dokonalého štátu majú vládnuť odborníci, kým v aristokracii ako ju vidím ja by každý jeden aristokrat rovnaké vzdelanie, síce širšie ako bežný občan, ale tým by sa predišlo zneužívaniu moci odborníkmi, pretože každý odborník by mohol, vo svojom odbore, zavádzať, ale „moji“ aristokrati by svoje polopravdy navzájom prekukli, vďaka rovnakému vzdelaniu). Ich vzdelávania by preto museli trvať dlhšie, ako vzdelanie elektroinžiniera, alebo lekára. Rozhodne však nesúhlasím s Aristotelovým názorom, že dĺžka edukačného procesu by trvala pre vzdelanie elít až do štyridsiateho piateho roku veku. V tomto veku by hrozila „inštitucionalizácia“ (teda človek by strávil skoro dve tretiny života vo vzdelávacích inštitúciách a s najväčšou pravdepodobnosťou by stratil zmysel pre realitu a ľudia by sa pre neho stali iba subjektmi v poučkách).

Aké by bolo vládnutie po formálnej stránke?

Ak by sme mali elitu vzdelanú na toľko aby mohla vládnuť derie sa do popredia otázka ako skĺbiť vytváranie elít a to, aby sa každý občan mohol podieľať na vláde. Ponúka sa nám niekoľko alternatív avšak podľa mňa by najlepšia bola táto: Vzdelávanie elít by bolo umožnené všetkým, odčleňovalo by sa od štandardného školského systému po strednej škole s maturitou a po nej by trvalo o ďalších 5 rokov. Potom čo by sa stal niekto takto vzdelaným, mohli by sme ho nazývať aristokratom (ak má byť aristokracia skutočne vláda najlepších). Z nich by si ľudia mohli voliť do obdoby parlamentu, iba o dosť menšej. Veľmi dôležitú úlohu by hral aj biologický determinizmus, ale výber na základe genetických predpokladov by urobilo samotné vzdelávanie, navrhnuté tak, aby uspieť mohli iba najlepší. Ďalším predpokladom na čo najtesnejší kontakt by bol záväzný program, na základe by si voliči mohli vybrať aristokrata, ktorý by im bol hodnotovejšie najbližší, pretože to by bol jediným znakom profesionálnej odlišnosti kandidátov ( okrem korupcie, ale tú neuvádzam, pretože človek, ktorý sa dvadsať päť rokov vypracováva, by bol nesmierne hlúpy, ak by podľahol pokušeniu, a aristokrat nemôže byť hlúpy, pretože by sa nemohol stať aristokratom- a aristokratom by sa taktiež nemohol stať človek, ktorý by chcel byť ohodnotený materiálne za svoju prácu, pretože je potrebné pochopiť, že aristokracia z mojich predstáv znamená okrem vlády najlepších aj bezvýhradnú službu štátu). Ešte jeden veľmi dôležitý znak aristokratického štátu, a tým by bolo zamedzenie zneužitia armády štátom, najlepšie riešenie by bolo aby armáda bola právne naviazaná na štát, ale počet jej zložiek by bol obmedzený. Zároveň aj rovnakou mierou by bola previazaná s medzinárodným spoločenstvom (ako Európska únia), teda štát by všetky kroky svojej armády musel zodpovedať priamo spoločenstvu s bezprostredne vyššou vojenskou mocou. Tým pádom by vznikla de facto federatívna armáda, a ak by sme sa chceli poučiť, tak federácie sú zvyčajne najúspešnejšie a najmocnejšie krajiny sveta ( viď USA, Švajčiarsko, Ruská federácia).

Záver

Žiaľ moja idea aristokratického štátu má jednu veľkú chybu. Ňou, prirodzene, je ľudský faktor. Pretože zatiaľ vždy, keď sa v ľudskej histórii zverila moc do rúk jednotlivcov, moc zneužili len pre svoje záujmy. Možno malá nádej svitá, vďaka tomu, že moji aristokrati by sa k moci dostali prirodzenou cestou. Na druhej strane, by si túto cestu mohli vybrať z dvoch dôvodov. Jeden by bol ten prospešný, a síce, že by chceli skutočne slúžiť štátu, nachádzali by v tom radosť, tešili sa zo šťastia svojich občanov (jedným slovným spojením, dokonalý aristokrat je vzdelaný altruista). Druhý dôvod, prečo ísť cestou aristokrata má dve modifikácie a to, že sa jednotlivec chce stať mocnárom za každú cenu, alebo dôvod horší je ten, že by chcel pretvoriť celý štát a zmýšľanie svojich občanov na spôsob svojho zmýšľania, čo by neviedlo k ničomu inému ako ku diktatúre. Ak by teda niekedy vymysleli prístroj, ktorý by dokázal odhaliť beznádejných altruistov, má aristokracia len veľmi malé vyhliadky do budúcnosti, lebo ak by aj bola zavedená aristokracia, mohla by byť veľmi ľahko pretvorená na diktatúru. Ale je pravda, že takýto prístroj by mal v sebe čosi diskriminačného. Dúfajme teda, že ľudstvo dospeje do takých pomerov, keď vládcovia budú chcieť žiť len pre dobro svojich občanov.

Ondrej Šarník

Ondrej Šarník

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ta co Ci povim... :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu